Chalúpka z obce Čavoj
Autor: Katarína Galová
Zdroj fotografií: Archív Majiteľky Elišky
Dnes Vás pozývam do chalúpky v obci Čavoj, ktorá sa nachádza v okrese Prievidza, pod kopcom Ovsiar, kde býva Eliška. Vraví, že domáci tento kopec odjakživa volali Obšiar a nepáči sa im, že ho niekto premenoval na nový Ovsiar. Jej manžel pochádza priamo z obce Čavoj a chalúpku zdedil po svojich rodinných príbuzných.
Chalupu prerábajú postupne už 8 rokov. Začali tu prespávať až po prvých 3 rokoch prerábania, kedy mali prispôsobený nutný základ a od vtedy stále niečo dopĺňajú, dorábajú, upravujú, zveľaďujú. Ešte ich čaká veľa práce. Ako to vyzeralo predtým, ako postupovali a zo starej chalupy sa zrodila úplne nová chalúpka plná skvelých nápadov, nových realizácií s vidieckym štýlom, si môžete pozrieť a porovnať prostredníctvom týchto fotografií.
Keď začínali prerábať, vtedy nebola ešte taká medializácia o hlinených omietkach, aj keď Eliška veľmi po nich túžila. Boli len z Česka, a keďže nemali možnosť si ich zadovážiť, tak použili klasické omietky, aké tam aj boli. Inak dom je z nepálenej tehly. Na domurovanie a vystavanie novej kúpeľne a horných izieb použili už aj kvádre. Na vystavané zárubne použili klasickú tehlu. Pôvodne zachovali rozmiestnenie izieb a tiež všetky dvere. Prvým rozhodnutím radikálnej zmeny boli nové balkónové dvere prepojené k terase, na ktorej sa jednoznačne zhodli obaja. Manžel je aj elektrikár a všetku elektriku si naprojektoval a realizoval sám. Aj prvý komín zvládli spolu s bratom celkom svojpomocne. Okná osádzali tiež celkom sami bez žiadnej firmy. Keďže je pod ich chalupou ďalší dom, museli riešiť i odvodnenie domu, pretože hore je cesta, z ktorej ide vlhkosť. Vymysleli teda spôsob prostredníctvom deravého plechového suda, ktorý zakopali do zeme a prepojili s rúrkami, ktoré odvádzajú vodu priamo do tohto suda. Voda zo suda sa potom rozpýva do zeme.
V interiéri sú umiestnené staré kredence, ktoré boli súčasťou chalupy už predtým. Pôvodná je len lavica v kuchyni, v izbe komoda a ešte drevená almara, ktorá vraj slúžila na múku. Skriňu v izbe a komodu pod TV dostali od svokrovcov. Skrinku na TV vyrobil manžel a dvierka na nej sú z vedľajšej dediny z kostola. Druhá komoda pod kredencom je rovnako od manželových rodičov, ešte zo starej drevenice, ktorá s nimi putovala keď sa odsťahovali v čase, keď mal manžel 15 rokov do inej dediny. Čiže teraz sa vrátila do pôvodnej obce. Na tejto komode je ďalší kredenc, ktorý majú zase od brata, ktorý ho objavil v dome vo svojom novo kúpenom dome. Nábytok k nim teda prišiel postupne sám, podarovaním, alebo zozbieraním starších kúskov a tak vyplnili celý priestor chalupy, aj novej časti v horných izbách. Takto krásne kombinovali a prepájali rôzne kúsky nábytku a tak vznikli jedinečné prvky, ktoré vytvárajú charakter ich chalupy. Sú na to právom hrdí, lebo všetok nábytok takto vyšiel z pod ich rúk.
V obývačke sa nachádza nábytok s krásnou zelenou farbou.
„Farbu som mala vymyslenú presne tak. Vždy sa mi páčili farby, ktoré prevládali vo vidieckych obydliach a tužila som ich vniesť i do nášho interiéru.“, vraví Eliška.
Je to namiešaná farba Tikurilla namiešaná. Rovnako aj modrý odtieň v druhej časti izby. Bolo to najmä manželovo úsilie. On poopravoval všetok nábytok a Eliška sa pridala v druhej fáze a nábytok maľovala. Do poličky aplikovali pletivo a tým ozvláštnili celkový vzhľad. Je vidieť, že si dajú záležať na detailoch.
Terase venuje Eliška rovnakú pozornosť, ako interiéru. Jednotlivé detaily a kúsky nábytku tu naozaj navodia vidiecku pohodu. Očaril ma tu krásny kufor. Eliška mi povedala, že jej ho daroval kamarát, ktorý ho našiel pri kontajneroch v meste. Nádherný kúsok. Eliška má na to cit a vie prepojiť jednotlivé prvky, prírodné dekorácie a aj dobroty z kuchyne. Pod samotnou terasou majú ďalšiu oddychovú zónu a i tu sa nachádza jeden ojedinelý kúsok, kredenc po Eliškinej babičke. Smaltové hrnčeky sú milou zbierkou a patria do tohto prostredia úplne prirodzene. Všade navôkol tieto oddychové priestranstvá dopĺňajú zozbierané artefakty, prírodné dekorácie, a zeleň s nádhernými kvetmi.
Venujú sa aj záhradke, kde sa Eliška stará o kvietky, ktoré podostávala od svojej mamičky, či kamarátok. Niektoré si dopestovala sama, a niektoré rastlinky a kvietky si objednala. Nájdete tu pestré farby hortenzií, echinaceu, bylinky, sukulenty, jej milovaný rebríček i skalku v okolí tzv. studničky. Tento záhradný doplnok realizoval manžel, aby zakryli priestor, kde bola umiestnená nádrž na vodu. Preto má studnička taký atypický rozmer a slúži len na dekoráciu. Eliška skromne dodáva, že nie je profesionál a všetko sa učila postupne, svojou prácou a bežnou starostlivosťou, ktorú venovala záhrade, stromom plodinám, počas ich chalupárskych pobytov. Pri rajčinkách umiestnili samozavlažovacie plastové fľaše za účelom zalievania ku korienkom, keďže nie sú na chalupe stále. Vyskúšali aj vyvýšené záhony.
Spoločne tu dnes trávia čas, venujú sa prácam v záhradke i prácam spojených okolo domu. Na jar tu krásne všetko kvitne, pučí a bzučí a posedenia na terase sú len bonusom. Eliška šije závesy, dekorácie a obrusy na svojom starom šijacom stroji. Dekoruje a renovuje, ako napríklad krásny biely kufor. Cez leto chodia na cyklotúry, Eliška zbiera bylinky, chodia do hory a majú radi posedenia s rodinou, priateľmi a susedmi. Jeseň je tu stvorená na zbieranie hríbov, ktoré potom sušia. V zime chodia na prechádzky v snehu, dokonca sa dá prejsť až priamo do Čičmian. Manžel sa rád venuje lyžovaniu. Na peci si pečú pečené zemiaky, tu úplne inak chutia. Využívajú ju teda celoročne a každé ročné obdobie tu má svoje čaro a špecifické aktivity, ktoré im robia radosť.
Vianoce a zima tu dávajú tiež úplne iný pohľad a pocit. Eliška vie navodiť tú správnu atmosféru malými doplnkami, prírodnými dekoráciami a keď pani Zima pričaruje sneh, je to tu naozaj ako v rozprávke.
Eliška však celoročne býva v byte a o tom, že milujú s manželom vidiecky štýl svedčí aj ich byt. Veď posúďte sami. A naozaj o tom to je, nekopírovať, ale vytvárať si vlastné svoje miesto na bývanie a oddych podľa seba, podľa vlastných predstáv a túžob, aby sa tam človek cítil pohodlne. Eliška s manželom sa o to snažia doma i na chalupe a tá pohoda a láska, ktorú sami do toho vkladajú, z toho priam srší.
Eliška i jej manžel majú v pláne ešte veľa nápadov, veľa vecí potrebuje údržbu. Verím, že sa s nami niekedy opäť podelia o ich novinky.