Chalupa s duchom sedliackeho štýlu a vidieka

Všetky fotografie zdroj: archív Dušan Lehocký

Táto hnedá chalúpka sa nachádza v malej dedinke menom Čaradice, v okrese Zlaté Moravce, pod pohorím Veľký Inovec. Jej majiteľom je Dušan, mladý nadšenec, ktorý za 15 mesiacov spravil veľké množstvo úprav a prerábok nielen do užívateľskej podoby, ale vytvoril príjemnú chalupársku atmosféru, ktorú nejeden človek môže obdivovať. To, že sa vie zahryznúť do ťažkej práce sa dočítate v tomto blogu prostredníctvom riadkov, ale o tom, aký má cit a zmysel pre detail a sedliacky štýl, Vás presvedčia samotné fotografie. Interiér je pastvou pre oči a je až neuveriteľné, že to Dušan zozbieral a naštylizoval celkom sám. O tom, že vie vyvolať obdiv z atmosféry na jeho vlastnej chalupe, svedčia i jeho zábery na jednotlivé detaily s dôrazom na vidiecku tematiku.

Možno ste Dušana a jeho chalúpku videli v jednej nemenovanej relácii o chalupárčení, kde spomenuli, že komu sa podarí zachovať pôvodného ducha chalupy, môže byť na seba právom hrdý. Tak Dušan by na seba hrdý určite mal byť, a to vďaka svojej usilovnosti a húževnatosti, ktorú tu za tak krátky čas zúročil. Poďme ho spoznať trošku bližšie prostredníctvom týchto riadkov a fotiek, ktoré nám poskytol.

Dušan, predtým než kúpil túto svoju vysnívanú chalupu, pátral a navštívil niekoľko objektov v ponuke realitných kancelárií. Pri výbere sa rozhodoval podľa jasných kritérií, kde prioritou bola cena, celkový stav chalupy, prístup k samotnej chalupe a jej potenciál. Vždy chcel chalupu s drevenými stropmi a trámami, vo vidieckom štýle a s dlhým dvorom. Investícia, ktorú by vyžadovali staré reality, ktoré navštívil a boli v dezolátnom stave, by boli nákladné na opravu, a finálna suma by bola podobná tej, ktorú investoval do tejto chalupy zloženej zo 4 objektov. S týmto počtom budov nerátal, vzhľadom na fakt, že je to náročné na čas i na financie, ale nadchol sa pre tento komplex budov ako pre celistvú nehnuteľnosť natoľko, že ho to pohltilo v rámci samotných prerábok. V prvom rade ho táto chalupa oslovila svojou netradičnou hnedou farbou. Je originálna. Iná. Na kopcovitom pozemku, kde z jeho najvrchnejšieho bodu je vidieť na vôkol a na samotnú dedinku Čaradice. Nemenej dôležitou bola pre neho lokalita. V tejto oblasti je nádherná príroda, ktorú obľubuje a vzdialenosť od jeho bydliska, dedinky Kmeťovo bola výhodná. Mentalita tunajších ľudí ulahodila jeho náture a duši.

A to doslova. Venovať svoju pozornosť múrom, stavu stavby, aké sú krovy, kde praskajú steny, v akom stave je podkrovie, prípadne pivnice, aké siete sa nachádzajú na pozemku, alebo kde sa dá napojiť.

Chalupa

Na pozemku sa nachádzajú 4 objekty, ktoré majú podobné zloženie. Stavané boli štýlom 2/3 ukladaná skala, od skaly vyššie nabíjaná tehla až po povrch, čo pravdepodobne bolo rozložené na etapy. Prvé dve budovy sú postavené 2/3 skala, vrchná časť nabíjaná tehla. Prvá, hnedá časť, má tento rok 100 rokov. Tretia, len s obvodovými múrmi má až po povrch skaly. Posledná, štvrtá stavba v rade, je kombinácia 1/3 pálená tehla, 1/3 nepálená tehla, 1/3 čisto len skala. Táto budova je najnovšia z nich, ale je na tom najhoršie. Vlastnosti nepálenej tehly nie sú zanedbateľné, a pocitovo hneď badateľné, hlavne čo sa týka vykurovania a tepelnej udržateľnosti. V lete príjemne chladí, v zime udržuje teplo. Nabíjanina rovnako udržuje teplo oveľa citeľnejšie ako novodobé stavby. Samotné steny majú 80cm vlastnú hrúbku.

Materiály a postupy

Dušan má v úmysle zachovať a použiť pôvodné pracovné postupy a aj materiály. Predchádzajúci majiteľ robil so stierkou, ktorá ťahá do seba vlhkosť a priedušnosť nie je dobrá. Preto sa rád vrátil k pôvodným omietkam z haseného vápna a malty, ktoré zabezpečujú vzdušnosť, lepšiu priepustnosť vlhkosti, a zároveň voľnejšie vyschnutie. Dušan verí, že postupy podľa starých majstrov, sú overené a vhodné na dané typy stavieb. Neľutuje ako boli budovy stavané a z akých materiálov. Je očividné, že kto to staval na tomto pozemku, nemal moc peňazí, ale využil na maximum čo mal a to s poctivou prácou ruka v ruke.

Chalupa bola tento rok drenážovaná, počas prvej vlny korony. Výkopové práce boli uskutočnené vďaka dobrým susedom, chlapcom, ktorí pomáhali vykopať kanál za chalupou, a aj pri zasypaní drenážneho kanálu. Sú tam zavedené drenážne rúry, navezený riečny kameň. Dušan by to sám tak rýchlo nezvládol. I tu platí pravidlo, že dobrý sused je na nezaplatenie. Nielen kvôli práci, ale kvôli priateľským spoločným chvíľam a vzťahom vytvoreným na celý život.

Čo je tiež absolútne pôvodné, tak sú to zachované okná, okenice, trámy a hlavne vnútorné dvere, repasované i nanovo urobené. Hrady stropu boli pôvodne natreté býčou krvou, ktoré Dušan ešte ošetril dreveným náterom vhodným na ošetrenie dreva.

Strecha

Strecha sa musela prerábať, lebo štít bol prepadnutý na mieste, kde sa dve hrady prepadli do seba vzhľadom na dlhodobé zatekanie. Aby prerábka bola najúčinnejšia, latovanie bolo odstránené, z dôvodu, že váha škridiel vytvárala tlak a tým spôsobovala prepad. Kedysi tam pravdepodobne bola situovaná slamená strecha, ktorá bola tradičnou krytinou v Čaradiciach. Túto strechu po čase nahradila škridlová strecha, ktorá tam pretrvala cca asi 50 rokov. Strechu prerábali s Dušanovým priateľom 2-3 mesiace, neskôr využil aj služby klampiara. Vystriekal povalu originál kvalitným postrekom proti červotočom. Snažil sa o zakonzervovanie kompletnej strechy proti zatekaniu, i proti hmyzu, škodcom, i hlodavcom. Keďže Dušan je zástancom názoru, že stavba má dýchať, podlahy neizoloval, pozostávajú z latových prekladov, zeminy a na nej ukladanej nepálenej tehly.

Interiér

V prvom rade musel riešiť zatuchlinu a vlhkosť. Komplet vymenil starý lacný nábytok bez hodnoty, vydezinfikoval steny, často vetral. Kúpil nové návlečky, a iné textílie, kde sa zatuchlá vôňa obvykle najviac drží.

Vykurovanie je riešené v každej miestnosti samostatne. Vo vnútri prvej budovy sa nachádza vstupná miestnosť obývačka, následne spálňa, potom kuchyňa a malá kúpeľňa. Kuchyňa sa po 1,5 dni vykúri. V obývačke sa kúri veľkými kachľami, ktoré nemajú až taký účinok. V spálni vykurujú staré známe Peterky, ktoré boli kúpené ako nový prvok s nádychom histórie. Je tu jedna zaujímavosť - kamienky sú voľne poukladané okolo Peteriek, a nie sú vôbec ničím spevnené. Ak uhlík spadne medzi kamienky, je to bezpečnejšie ako na podlahu. Ľahšie sa to i udržuje čisté, keď kamienky len odloží, vyčistí priestor okolo kachieľ a znovu naukladá. Treba byť aj obozretný pri tomto type kachlí, žiarením tepla vedia roztaviť náter, zoškvrčať farbu, alebo teplom poškodiť povrch. Dušan si za svojím nápadom stojí. Bolo to spontánne, napadlo ho to ako riešenie. Vyzerá to surovo a patrí to k naturelu chalupy.

Dekorácie a drobnosti

Nezdedil nič, po starkých sa predal dom s veľa vecami, no vtedy ho nenapadlo, že bude mať niekedy vlastnú chalupu. Všetky detaily a doplnky zháňal cez známych, priateľov, cez bazáre a záložne. Nové veci nekupuje. To, že má zmysel a cit pre detail netreba opisovať. Treba to vidieť priamo na jeho vlastných fotografiách, ktoré si úplne sám zhotovuje.

Pozemok

Pozemok je šikmý so sklonom dohora. Dušan ho čistil na etapy a nepoužíval žiadnu agresívnu chémiu. Na konci pozemku sa nachádzala aj stará Pajta s veľkým počtom škridiel, ktoré museli vyviezť na zberný dvor tak, ako všetok zvyšný ruinový stavebný materiál. Nachádzalo sa to tam, kde Dušan má teraz umiestnený vlastný kompostér, ktorý bude používať do vlastnej záhrady. Kamenný základ z oporných stĺpov použil ako dekoráciu v prednej časti dvora. Kamene sú originálne svojím tvarom a dotvorili jedinečnosť malej záhrady v prednej časti.

Nachádzajú sa tu dve studne. Z jednej studne je voda čerpaná Daarlingom do objektu. Každá voda, v každej studni má svoje osobité vlastnosti. Z okolitých obcí chodili do jednej z nich naberať vodu kvôli tomu, že má podobné zloženie a účinky ako dojčenská voda. Pre Dušana táto voda a spôsob jej používania má oveľa väčší význam, i keď je energeticky oveľa náročnejšia.

Pôda je veľmi kamenistá, podložie tvorí štrk, skala a zemina, kde sa skvele drží vlhkosť a voda, čiže nemusí riešiť časté polievanie záhrady a trávnika. Voľakedy tade viedol tok miestnej riečky. Dnes len pár metrov delí Dušanovu chalupu a miestny potôčik, ktorý taktiež dodáva svojskú atmosféru a zvuk danému prostrediu.

Dušan, rovnako ako v interiéri, tak i na svojom dvore a pozemku chce zachovať pôvodnú štylistiku vonkajšieho prostredia s vnútorným, aby sa jednotlivo prepojil vidiecky štýl, tradícia i samotné prostredie.

Záhradku tento rok skúšal vysadiť štýlom pokus-omyl. Inak sa tu nachádzajú vŕba, višňa, 2 čerešne, nektarínka, ostružiny, maliny, egreše a to vo viacfarebných odrodách.

Domčeky na drevo na dvore dostali podobu vďaka Dušanovi a jeho priateľovi, ako inšpirácia z TV a internetu. V domčeku štandardného tvaru sa nachádza aj búdka pre vtáčiky. Domček v tvare pyramídy bol realizovaný z podvalov, ktoré boli vyhodené na zbernom dvore. Oba sú položené na štrkovom podloží, aby naimpregnované palety, ktoré sú na ňom umiestnené nehnili, aby štrk vstrebával vodu. Samotná konštrukcia je z bývalého plotu a poukladaná je tiež škridla recyklovaná z materiálu, ktorý sa nachádzal priamo tu.

Tento svoj malý raj a malý poklad chráni nielen svojou starostlivosťou a prácou, ale má i bezpečnostné opatrenia v podobe čidiel a kamier voči požiaru a proti narušiteľom.

Plány

Ako mladý energický človek, má Dušan veľa plánov a snov, ktoré si tu chce plniť. Jedným z nich je prerábka tretej budovy, kde chce vybudovať altánok s menším zastrešením tak, aby opäť zachoval jej kamenný pôvodný stav. Prvú budovu prerobil pre seba a na svoj vlastný úžitok. Čaká ho tu ešte rekonštrukcia kuchyne a kúpeľne. Druhú budovu chce sprístupniť pre návštevy a priateľov. Posledná budova by mala byť zachovaná so strechou s menším sklonom a svoju funkciu by mala plniť ako špajza, sklad alebo tunajším nárečím spomínaná pajta. V zadnej časti pozemku plánuje skalku prepojenú s bio jazierkom na kúpanie.

Kto konkrétne stojí za podporou a prácou? Dušan má nadšenie, vôľu, záľubu, ktorú treba pri takomto projekte, ale najmä vďačí ľuďom, ktorých má okolo seba. Rodina a priatelia. Je to blízky priateľ menom Dušan, ktorý je vyučený stolár a odborne prispel asi najviac, čo sa týka spracovania a ošetrenia dreva, zcelenia krovu a strechy. Brat Alexander je mu parťákom nielen v živote, ale stál pri ňom, keď vedel ako jediný o kúpe chalupy, keď to Dušan oznámil rodičom pozvaním na svoju oslavu narodenín, podporoval a radil mu ohľadne projektov a statiky. Vždy, keď potreboval pomoc brat s manželkou Máriou nikdy neodmietli. Rodičia sa rovnako podieľali na zveľaďovaní jeho nového životného projektu. V prvom rade boli veľmi prekvapení, doslova im to vyrazilo dych, že ich syn, v takom mladom veku sa nadchol pre takýto objekt, a chce ho naplniť svojím úsilím a hodnotami našich predkov. Mamina sa neskôr venovala predzáhradke a naštartovaniu zelene v záhrade. Ocino sa podieľal na rekonštrukcii elektriny. Nesmie vynechať susedov, ktorých už spomínal. Nie je to naozaj len o práci. Týmto všetkým spomenutým ľuďom vďačí za spoločné dlhé rozhovory, chvíle pri dobrom koláči, káve. Sú to spoločné chvíle a pozornosť, ktorú si navzájom venujú.

Dušan sa tu cíti ako doma. Za viac ako rok zistil, čo to všetko stojí námahy a práce. Preto spomalil a chce si už chalupu užívať aj relaxom, ako sa len dá. Každú voľnú chvíľku. Počas prvej vlny korony tu trávil veľa času najmä prácou. Teraz, počas druhej vlny si uvedomuje, že prvoradé je zdravie. Plánuje tu do budúcna trvalé bývanie. Prečo ho tak ťahá k tomuto spôsobu života?! Osobne ho viažu najmä spomienky na starých rodičov, ktorí ovplyvnili a vytvorili v ňom tento vzťah. Už ako dieťa, kedy trávil čas i detstvo u nich na dome a dvore, kedy im pomáhal pri bežných činnostiach a živote v súlade s prírodou a zvieratami. Vybudovali v ňom ľudskejší vzťah k ľudom i k zvieratám. To obdobie, ktoré zažil, sa snaží pretvoriť a zachovať skromne vo svojej chalupe. Má to pre neho osobné čaro.

Dušan a jeho chalupa, sú dôkazom, ako človek dokáže prekonať výzvy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nezdolateľné a rovnako tým prekonať aj sám seba. Je to človek, ktorého mám na svojom dlhom zozname s názvom „po pandémii musím osobne stretnúť“, ale už i z našich dlhých rozhovorov prostredníctvom nahrávok, som usúdila, že v sebe nesie viac, než na vonok chce ukázať. O tom, že si ctí hodnoty a tradície, ktoré mu vniesli do života jeho rodičia, i starí rodičia. Venuje sa zmysluplným veciam, nemusí nikomu nič rozprávať, a ani to dokazovať, za všetko hovorí atmosféra jeho chalupy, ktorú tu chce zachovať v jej pôvodnom duchu. Z jeho prejavu a vyjadrení sa zo všadiaľ odrážala pokora, úcta k ľuďom, priateľom, a ľudským hodnotám. Dúfam, že nás k sebe pozve i na budúce.

Návšteva sa nám nakoniec podarila v lete 2021 a malú galériu fotografií si môžete prezrieť TU.