Tekvica a jej druhy
Autor: Katarína Galová
Tekvica – je neoddeliteľnou súčasťou jesene a dominantne v nej kraľuje na tanieroch i v zdobení. Kráľovná jesene. Môžeš z nej pripraviť polievky, prívarky, džemy, pasty, pyré, dipy, dokonca aj dezerty a zmrzlinu, ale aj zdravé chipsy v sušičke ovocia. Taktiež ju môžeš piecť, grilovať, zapekať, dusiť, plniť plnkami, použiť ako misku na servírovanie polievky, dekorovať na balkónoch, terasách i doma nastrieť tabule stolov. Vyrobiť z nich svietniky na čajové sviečky, vyrezať ozdobné dekorácie, dočasný kvetináč pre sukulenty, dokonca som objavila aj šumiace tekvicové gule do kúpeľa.
Z botanického hľadiska je vlastne ovocím. Odborníci ju delia na letné druhy tekvíc, ktoré dozrievajú na konci leta a začiatkom jesene, a zimné tipy, ktoré majú hrubšiu šupku, napríklad ako maslové tekvice. Pôvod tekvice smeruje k Peruánčanom, ktorí ju pestovali už v 4500 pr.n.l.. Používali ju nielen na varenie, ale aj na výrobu nádob, sošiek a úžitkových predmetov. Približne v 15. storočí sa rozšírila v Oriente, v Japonsku na ostrove Hokkaido vypestovali osobitný druh a o niekoľko rokov neskôr bola privezená i do Európy.
Všeobecne, pred samotnou konzumáciou tekvice, by sa mala ponechať na určitý čas prispôsobiť izbovej teplote. Časť zo škrobov sa zmení na cukry, šupka sa uzatvorí a dužina nasiakne všetku sladkosť. Niekde konzumujú i samotný tekvicový kvet. Tento zvyk pochádza z amerického kontinentu, kde domorodci pojedali len samčie kvety na dlhých stopkách. Dnes sa používajú v predjedlách, polievkach, vysmážane, alebo plnené syrom a bylinkami. Taliani ich volajú „fiori di zucca“. Pred podávaním je vždy potrebné odstrániť horký zelený kvetný kalich a s kvetom zachádzať opatrne, je totiž veľmi krehký.
Ani nemusím spomínať, že i samotné semienka z určitých jedlých druhov sa dajú konzumovať usušené, alebo upražené.
Tip na plnené tekvicové kvety:
Očistené kvety od piestikov treba naplniť mozzarelou. Následne každý kúsok treba obaliť v zarobenom cestíčku z múky, vody, vajíčka a soli a vysmaží sa v oleji veľmi krátko.
Na Slovensku najznámejšie:
Tekvica obyčajná-záhradná:
Klasická oranžová tekvica, ktorú používame a sadíme v našich záhradách. Narastá do väčších rozmerov, má sýtu oranžovú farbu. Poznáme ju aj ako Halloweensku tekvicu. Z jej semienok sa lisuje tekvicový olej.
Tip na tekvicové rezance:
Tekvicu očistíme od zrniečok a šupy, nakrájať na tenké, ale dlhé rezance, v cedníku na cestovinu ich zapariť horúcou vodou. Môžu sa podávať s makom, orechmi ale i tvarohom.
Tekvica Hokkaido:
Patrí medzi najobľúbenejšie pre jej sladkú chuť. Má guľatý tvar a tmavo oranžovú kôru. Netreba ju šúpať, po tepelnej úprave krásne zmäkne. Má orieškovo gaštanovú chuť. Hodí sa na prípravu polievok, nátierok, pást, džemov, kompótov, pyré aj koláčov. Má najväčšiu výživovú a energetickú hodnotu zo všetkých tekvíc. Existuje aj jej červená a zelená odroda.
Recept na skvelú a ľahkú nátierku nájdeš TU.
Tip na Tekvicový džem:
1 kg tekvice Hokkaido, 100ml vody, 1 vanilkový struk, alebo vanilkový extrakt, 3 bio pomaranče a 300g hnedého cukru, škorica, muškátový oriešok.
Tekvicu očistiť a nakrájať na kocky, ošúpané pomaranče sa môžu buď celé rozmixovať, alebo odšťaviť z nich len šťavu. Niektorí využijú aj bio šupy z pomarančov a nechajú ich prejsť varom. Pomarančovú zmes, alebo šťavu povariť s cukrom a vodou. Postupne pridávať tekvicu, (prípadne uvarenú pomarančovú kôru), a vnútro vanilkového struku spolu s ostatnými ochucovadlami. Povariť a počas varenia treba odstraňovať penu. Zavariť klasicky ako iné džemy a po zavarení otočiť hore dnom a zabaliť do hrubej deky.
Maslová Tekvica: Butternut
Je menším druhom muškátovej tekvice. Má hruškovitý tvar, a jemne bledo oranžovú šupu. Semienka sa nachádzajú len v spodnej časti, a v hornej je len dužina. Hodí sa na plnenie, pečenie, a prípravu polievok. Dá sa grilovať, plniť rôznymi zmesami. Má jemne orieškovú chuť.
Muškátová tekvica: Muskat de Provence
Má vysoký obsah karoténov. Veľká tekvica s tmavozelenou šupou, oranžovou dužinou, s ovocno- mrkvovou chuťou. Hodí sa skoro na všetky druhy prípravy. Jej šupa je dosť hrubá a preto sa odporúča pred prípravou odstrániť. Výborná je ako príloha k mäsu, do polievok, ako pyré, na závaranie kompótov a na pečenie.
Špagetová tekvica:
Má mierne špagetový tvar a žltú, alebo žltozelenú šupku. Je vhodná na pečenie, jej dužina sa po úprave varením rozpadne na malé vlásočnice, akoby špagety. Dá sa podávať s rajčinovou omáčkou, alebo s rôznymi dipmi a dressingami, alebo zeleninou.
Špargľová tekvica:
U nás na Slovensku bola dlhé roky najpoužívanejšia táto letná špargľová tekvica podobná tvarom cukine, ktorou nás kŕmili doma i v školských jedálňach vo forme prívarku.
Dekoračné tekvice:
Rôzne tvary a farby. Nie sú vhodné na konzumáciu. Majú tvrdú kôru a aj dužinu. Sú veľmi dlho trvácne i vo vnútornom prostredí a preto sú vhodné na dekoračné účely. K odrodám na výzdobu patria Jack-Be-Little, Sunlight.
Tip na tekvicový quiche:
6 celých vajcia, 500-700g maslovej tekvice, 2-3 strúčiky cesnaku, 50ml kvalitnej smotany, 100g strúhaného syra
Očistenú tekvicu nakrájať na malé kúsky a upiecť pri 200°C. V miske zmiešať rozšľahané celé vajcia, smotanu, roztlačený cesnak, soľ a nastrúhaný syr. Zmesou zaliať tekvicu v zapekacej mise. Zapiecť pri 180°C.
U nás menej známe tekvice:
Tekvica mrkvová : Marina di Chioggia
Je vzrastovo veľká tekvica sfarbená do šedo-zelena. Má výraznú mrkvovú chuť. A je identická s muškátovou tekvicou.
Tekvica : Sweet Dumpling
Biela tekvica so zelenými pásikmi a fliačkami. Používa sa na prípravu dezertov a ratatoille, alebo zapekané minipochúťky. Odroda sa radí medzi popínavé. Je vhodná na pokrytie plotov, pergol.
Tekvica Goliáš:
Veľká tekvica s tenkou šupkou a šťavnatou dužinou. Dosahuje hmotnosť 14 - 45 kg, niekedy dokonca až do 70kg. Vhodná na džemy a kompóty, ale i ako krmivo pre zvieratá.
Mramorová tekvica:
Nazývaná v USA ako „grey ghost“ v preklade šedý duch, alebo ako Casper pumpkin. Je sfarbená do šedo biela. Nehodí sa na vyrezávanie kvôli príliš tuhej dužine. Vhodná na polievku, grilovanie a pečenie.
Tekvica Buttercup:
Malé zelené tekvice so zelenou pásikavou štruktúrou, krémovou textúrou a jemne splošteným tvarom. Je vynikajúca pečená, alebo na prípravu pyré a omáčok k cestovinám.
Tekvica žaluďová: Acorn
Má žaludový tvar a tmavozelené sfarbenie, s výrazným rebrovaním. Dužina je žlto-oranžová. Vhodná na praženie, dusenie, plnenie. Využívaná i na dekorácie. Má svoje žlté i ornžové odrody.
Tekvica Kamo Kamo:
Má oranžovú farbu so zelenými pásikmi. Príprava spočíva v smažení a pečení a jej chuť vynikne napr. s rozmarínom. Je pôvodom z Nového Zélandu.
Syrová tekvica: Long Island Cheese
Nie, táto tekvica nie je zo syra, ani nemá syrovú príchuť. Má sploštený tvar syra a jeho farbu a je veľmi obľúbená v USA.
Tekvica Cotton Candy:
Úplne bielučká drobná tekvička. Vhodná len na dekorácie v rôznych variáciách, k vyrezávaniu a pomaľovaniu ako stvorená.
Tekvica Valenciano Lumina:
Je veľká tekvica bielej farby vzrastovo rovnaká ako u nás bežná oranžová tekvica. Vhodná na dezerty, džemy a kompóty. Krásne vyznie vyrezávanie do bielej šupy v kontraste so sýtou oranžovou dutinou.
Tekvica Sunlight:
Malá žltá tekvička vhodná na dekoráciu. Má žiarivú žltú farbu.
Tekvica Rouge Vif D´Etampes:
Oranžová tekvica veľkého vzrastu so splošteným tvarom a rebrovaním. Pochádza z francúzskych farmárskych trhov a je vhodná na polievku. Je nádherná na dekorácie. Niekedy býva označovaná ako tekvica pútnikov.
Čierna tekvica – Black Futsu
Zaujímavá tekvica čiernej farby s hrudkovitou hrboľatou kožou a orieškovou chuťou. Pochádza z Japonska. Je výborná pečená s maslom.
Tip na Tekvicový Olej:
Tekvicový olej je lisovaný z tekvicových semiačok za studena. Tento olej je až zázračne prospešný pre naše zdravie. Je ľahko stráviteľný a neobsahuje žiaden cholesterol. Používa sa v kuchyni, i dávkovaním vnútorne po 1 lyžičke denne, vo vlasových zábaloch, natieraním na suchú pokožku a lámavé nechty.
Kedy a ako sadíme tekvice:
Tekvice sa u nás pestujú len jednoročne. Semienka sadíme do prevzdušnenej pôdy s obsahom humusu a najlepšie do téglikov na predpestovanie sadeníc asi v polovičke apríla. Semienka sa sadia špičkou dole cca 2cm do pôdy. Niektoré druhy semien sa pred sadením môžu nechať predom jednu noc napučať v teplej vode. Tekvicové sadeničky je potom vhodné zasadiť do pôdy približne v máji, najlepšie po „zmrzláňoch“. Potrebujú veľa vlahy, prísun vzduchu a slnečné miesto. Rozmedzie sadenia by malo byť cca 1 m Ako náhrada okopávania a odstraňovania buriny je vhodnejšie nahradiť túto starostlivosť mulčovaním pôdy. Istú časť tejto funkcie zastávajú je listy tekvice, ktoré rovnako aj tienia.
Tekviciam sa veľmi darí aj na kompostoch. Koľkokrát sa možno i u Vás stalo, že niekto u Vás vyhodil semienka do kompostu ako zvyšky po vyčistení tekvice, a po pár dňoch už vyšli prvé výhonky. Vďaka kvalitnému kompostu bývajú oveľa krajšie a s bohatšou úrodou.
Kedysi dávno vraj prapôvodní indiáni využívali trojkombináciu pestovania plodov tekvice, fazule a kukurice. Tieto plodiny nasadili tak, aby jedna druhej vytvárali priateľské a podporné prostredie. Kukurica tvorila oporu pre ťahajúcu sa fazuľu, a tekvicu, zasadenú v striedavých radoch zase kukurica chránila proti vetru. Fazuľa svojimi koreňmi a baktériami na nich vyživovala kukuricu aj tekvicu živinami. Je to na zamyslenie, či tieto dlhoročné overené praktiky predkov, môžeme aplikovať aj dnes.
Novodobí pestovatelia sú vynaliezaví a už dnes sa používajú na rast rôzne tunely z pvc trubiek, alebo kovu, ktoré udržia váhu plodov, alebo sa vedia zostaviť konštrukcie podobná drevenému típí. Má to svoj význam ,lebo sa tak dá vyhnúť rôznym chorobám a plesniam, ktoré napádajú tekvice pri raste pri zemi.
Pri zbere treba zachovať tekvici kúsok stopky. Tým sa dosiahne dlhšia trvácnosť a životnosť tekvice.
Odrôd a druhov tekvíc je na svete samozrejme oveľa viac, niektorí záhradkári si vedia samoopeľovaním vytvoriť všakovaké druhy. Ak máte nejaký originálny a zaujímavý kúsok, napíšte mi.
Zdroj úvodná fotografia: pexels-anna-tukhfatullina-food-photographerstylist-3094074
Zdroj text: marthastewart.com, urobsisam.sk, chovatelahospodar.sk, homestratosphere.com
